Každé dieťa je iné. Niektoré si rýchlo osvojuje nové vedomosti a zručnosti, iné potrebuje viac času, častejšie opakovanie alebo trochu iný spôsob vysvetľovania. Jedno zvládne kreslenie či strihanie bez problémov, druhé sa pri týchto činnostiach ešte poriadne potrápi. Niektoré deti sa dokážu dlho sústrediť, iné potrebujú častejšie prestávky a pohyb.

Ako rodičia chceme, aby naše deti boli úspešné, samostatné a pripravené na školu. Niekedy však od nich očakávame príliš, inokedy im, naopak, nedávame dostatok priestoru, aby sa učili zvládať veci samostatne a prekonávať prekážky, ktoré nás sprevádzajú celý život.

Na čo sa zamerať v poslednom roku pred nástupom do školy? Čo môže dieťa zvládnuť samo, kedy potrebuje našu pomoc a ako ho podporovať bez zbytočného tlaku? Prinášame rady školského špeciálneho pedagóga.

1. Čo očakávať od predškoláka?

Niektorí rodičia majú od svojho dieťaťa veľmi vysoké očakávania. Chcú, aby pred nástupom do školy poznalo písmená, počítalo, pekne kreslilo, vedelo sa dlho sústrediť a zvládalo množstvo ďalších úloh. Iní rodičia si, naopak, nie sú istí, čo by malo ich dieťa v predškolskom veku už zvládať.

Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, no vývin má aj svoje prirodzené zákonitosti a vekové očakávania. Je preto užitočné vedieť, ktoré zručnosti sa u predškoláka postupne rozvíjajú a čo je primerané očakávať.

Pamätajte: Predškolák nemusí byť malý školák.

Pred nástupom do školy je dôležité, aby dieťa postupne rozvíjalo schopnosť:

• porozumieť bežným pokynom a požiadavkám a dokázať ich plniť,
• primerane komunikovať svoje potreby a zážitky,
• zvládať základné sebaobslužné činnosti (používanie toalety, stravovanie, obliekanie a obúvanie, spoznať vlastné veci..),
• primerane dlho sa venovať hre alebo činnosti,
• vedieť počkať, striedať sa a rešpektovať jednoduché pravidlá,
• prejavovať spontánny záujem o nové veci a nebáť sa ich skúšať.

Nemusí však vedieť čítať, písať ani počítať ako školák. Na to dostane čas a priestor v škole.

Namiesto porovnávania s inými deťmi, či už v škôlke, alebo v rodine, vonku, si všímajte jeho vlastný pokrok. Čo všetko sa naučilo a osvojilo v porovnaní napr. spred roka. Trpezlivo oceňujte snahu, doprajte mu čas a povzbudzujte ho aj vtedy, keď sa mu niečo nepodarí na prvýkrát a nie je to na požadovanej úrovni.

Ak si nie ste istí, či sú vaše očakávania primerané, poraďte sa s učiteľkou v materskej škole alebo odborníkom. Niekedy stačí zmeniť pohľad na to, čo od dieťaťa očakávame, a nevyvíjať zbytočný tlak.

2. Pomáhať neznamená robiť všetko za dieťa

Rodičia zväčša chcú pre svoje deti to najlepšie. Často im preto pomáhajú aj v situáciách, ktoré by už vedeli zvládnuť aj samé. Obliekajú ich, obúvajú, upratujú po nich, pripravujú im všetko potrebné, rozhodujú za ne a ustupujú, len aby sa vyhli plaču, kriku či konfliktu, príp. z pocitu, že niečo nerobia správne.

Takáto pomoc však môže mať aj opačný účinok, než rodičia zamýšľajú. Dieťa nedostáva dostatok príležitostí učiť sa samostatnosti, zodpovednosti a rešpektovaniu pravidiel. Nedostáva príležitosti učiť sa na vlastných chybách a zlyhaniach, neučí sa byť sebakritické voči svojim výkonom a nehľadať dôvody vlastného zlyhania v iných, necibrí si pocit vďačnosti a ohľaduplnosti.

Dieťa potrebuje lásku a pochopenie, ale aj hranice.

Ak sa všetci členovia rodiny prispôsobujú jeho želaniam, dieťa sa postupne učí, že jeho potreby a rozhodnutia majú vždy prednosť a sú dôležitejšie, ako potreby všetkých okolo. Môže potom ťažšie prijímať odmietnutie a neúspechy, netrpezlivé pri čakaní, mať ťažkosti pri delení sa, alebo rešpektovať autoritu dospelého či tolerovať iné deti.

Čo môžete robiť?

• Nechajte dieťa, aby si samo oblieklo bundu a obulo topánky, upraviť sa to dá aj potom.
• Zapájajte ho do jednoduchých domácich činností a povinností primeraných veku, budú to činnosti, ktoré ho pravdepodobne budú sprevádzať celým životom.
• Učte ho odkladať si hračky a starať sa o svoje veci, ľahšie sa naučí pripravovať si veci do školy.
• Stanovte jasné a zrozumiteľné pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte, dieťa veľmi rýchlo pochopí, ak pravidlá nedodržiavate a využije to.
• Učte ho, že nie každé želanie sa musí splniť okamžite, alebo aj vôbec. Tešiť sa na niečo je niekedy oveľa lepší pocit, ako to potom mať.
• Dovoľte mu zažiť aj sklamanie a pomôžte mu primerane ho zvládnuť. Veď menšie či väčšie sklamania sú súčasťou každodenného života a je dôležité osvojiť si zvládacie mechanizmy.
• Dávajte mu možnosť rozhodovať o primeraných veciach, ale zodpovednosť za dôležité rozhodnutia si ponechajte vy. Dieťa je stále dieťa, nie malý dospelý, o dôležitých veciach by mal rozhodovať rodič.

Niekedy je jednoduchšie urobiť veci za dieťa, ale tým ho pripravujeme o príležitosti učiť sa, byť trpezlivý, plánovať si činnosti, hľadať nové riešenia. Doprajme mu čas, aby si mohlo veci vyskúšať, aj keď to spočiatku nebude dokonalé.

Láska neznamená splniť každé želanie.

Niekedy je najväčšou pomocou práve to, že dieťaťu dovolíme skúsiť, zvládnuť a prevziať zodpovednosť.

3. Rozvíjajte zručnosti prirodzene – pri každodenných činnostiach

Príprava na školu nemusí znamenať každodenné sedenie nad pracovnými listami. Mnohé dôležité schopnosti sa často rozvíjajú pri obyčajných činnostiach doma, na ihrisku alebo počas spoločnej hry bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Jemná motorika a grafomotorika

Kreslenie, modelovanie, navliekanie korálikov, skladanie stavebníc, strihanie, trhanie a krčenie papiera či zapínanie gombíkov pomáhajú rozvíjať obratnosť prstov a koordináciu pohybov.

Pozornosť a sústredenie

Stolové a kartové hry, puzzle, pexeso, hľadanie rozdielov alebo dokončovanie jednoduchej úlohy pomáhajú dieťaťu trénovať pozornosť a pamäťové schopnosti. Začnite kratšími aktivitami a postupne pridávajte náročnejšie a viackrokové.

Reč a porozumenie

Rozprávajte sa s dieťaťom, čítajte mu rozprávky a pýtajte sa na dej. Nechajte ho prerozprávať, čo zažilo, opísať obrázok alebo vysvetliť, prečo sa postava zachovala určitým spôsobom. Cibríte tak rečové schopnosti, rozvíjate slovnú zásobu a pamäť.

Samostatnosť

Dajte dieťaťu priestor obliecť sa, obuť si topánky, pripraviť si veci na výlet či uložiť hračky. Aj keď to niekedy trvá dlhšie a výsledok nie je dokonalý, práve takto získava istotu a učí sa zvládať bežné situácie. Samy neskôr oceníte, ak bude vaše dieťa v škole samostatné, ak si samé bude bez kriku a hádok plniť školské povinnosti a každodenné domáce učenie bude preň bežný zvyk.

4. Keď niečo nejde, hľadajte spôsob, nie chybu a vinníka

Dieťa môže mať nejaký problém s určitou činnosťou z rôznych dôvodov. Možno jej nerozumie, nevie, ako začať, rýchlo sa unaví alebo potrebuje názornú ukážku. Možno sa bojí zlyhania a nenaplnenia očakávaní, porovnáva svoju prácu s ostatnými deťmi v triede, možností je veľa.

Namiesto opakovaného upozorňovania, že niečo robí nesprávne, skúste úlohu rozdeliť na menšie časti (rozkrokovať), ukázať mu postup alebo mu ponúknuť inú pomôcku. Prípadne si dávať medzi jednotlivými úlohami kratučkú prestávku. Podstatné je zachovať pravidelnosť a systematickosť.

Napríklad ak sa mu nedarí vystrihovať podľa čiary, začnite jednoduchšími tvarmi, prípadne na začiatok zaraďte trhanie po čiare bez nožníc. Ak má problém zapamätať si pokyny, dávajte mu ich postupne, prípadne si na papierik nakreslite drobný obrázok jednotlivých činností, ktoré si môže po splnení prečiarknuť. Ak sa pri úlohe rýchlo unaví, zaraďte krátku prestávku, ale naozaj krátku.

Pomáha najmä trpezlivosť, povzbudenie a primeraná náročnosť úloh.

5. Kedy je vhodné poradiť sa s odborníkom?

Každé dieťa má svoje silné stránky aj oblasti, v ktorých potrebuje viac podpory a povzbudenia. Ak si však všímate, že niektoré ťažkosti pretrvávajú, opakujú sa alebo dieťaťu výrazne komplikujú každodenné činnosti, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Môže ísť napríklad o situácie, keď dieťa:

• má výrazné ťažkosti s porozumením pokynom alebo rečovým vyjadrovaním,
• veľmi ťažko sa sústredí aj na krátku činnosť,
• má problémy s koordináciou pohybov a manipuláciou s drobnými predmetmi,
• nedokáže zvládať bežné úkony primerané svojmu veku,
• nerešpektuje iné deti, je sebapresadzujúce alebo ubližuje iným deťom,
• pri nových alebo náročnejších úlohách často prežíva výraznú frustráciu.

Tieto prejavy samy osebe neznamenajú, že má dieťa poruchu učenia alebo inú diagnózu. Sú však dôvodom venovať jeho potrebám väčšiu a hlavne včasnú pozornosť.

Prvým krokom môže byť rozhovor s učiteľkou v materskej škole alebo konzultácia rodiča v centre poradenstva a prevencie (CPP). Včasná podpora môže dieťaťu uľahčiť ďalšie napredovanie.

6. Špeciálny pedagóg tu nie je len pre deti, ktorým sa nedarí

Úlohou školského špeciálneho pedagóga je pomáhať deťom prekonávať prekážky v učení a rozvíjať ich schopnosti. Spolupracuje s učiteľmi, rodičmi a ďalšími odborníkmi, hľadá vhodné spôsoby podpory a pomáha vytvárať podmienky, v ktorých môže každé dieťa napredovať.

Odborná podpora pritom nemusí byť určená iba deťom s diagnostikovanými ťažkosťami. Konzultácia môže rodičom pomôcť aj vtedy, keď si nie sú istí, ako dieťa podporovať, alebo potrebujú poradiť s konkrétnou oblasťou jeho vývinu, resp. usmerniť, kam sa majú obrátiť o pomoc.

Dieťa nepotrebuje dokonalú prípravu, ale podporu.

Nástup do školy je veľká zmena, nie len pre dieťa. Dieťa nemusí vedieť všetko a nemusí byť vo všetkom rovnako šikovné ako jeho rovesníci. Potrebuje najmä bezpečné prostredie, povzbudenie, primerané výzvy a dospelých, ktorí mu pomôžu objavovať vlastné možnosti.

Dobrý rodič nie je ten, ktorý od dieťaťa očakáva veľa, ani ten, ktorý mu všetko uľahčí. Je to ten, ktorý dokáže odhadnúť, čo už dieťa zvládne samo, v čom potrebuje pomoc a kde potrebuje ešte čas a povzbudenie.

Najdôležitejšie nie je, koľko toho dieťa vie pred prvým školským dňom, ale aby malo chuť objavovať, skúšať nové veci a nebálo sa učiť.

A ak niekedy potrebujete radu alebo pomoc, nemusíte na ňu čakať až do chvíle, keď sa objaví problém, ktorý je už naozaj vážny. Včasný rozhovor a spolupráca rodičov, materskej školy a odborníkov môžu dieťaťu výrazne uľahčiť jeho prvé školské kroky. Majme šťastné a radostné deti v školách, ktoré sa neboja, ak niečo nie je super, ktoré dokážu byť kamarátmi, spokojnými žiakmi a osobnosťami.